ISBN 9788081320514

ISBN: 9788081320514
OKCZID: 111454181

Citace (dle ČSN ISO 690):
LACA, Slavomír. Sociálna práca v paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Druhé vydanie. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2013. 301 stran.

Anotace

Minulosť, súčasnosť a budúcnosť sú neoddeliteľne spojené a existujú v našom živote súbežne. Napriek tomu je budúcnosť tá časť života, ktorou sa zaoberáme najmenej. Tvárime sa, že nám čas neplynie a my nikdy starí nebudeme. Avšak plynutie času predstavuje absolútnu spravodlivosť. Každému plynie rovnako. Súčasťou tejto spravodlivosti je fakt, že každý z nás starne a neodvratne raz nastane okamih, keď sa stane súčasťou skupiny „starých“. Starnutie populácie je výsledkom zlepšujúcich sa životných podmienok a zdravotnej starostlivosti, ktoré zlepšujú i funkčný stav starších ľudí. Problémy, ktoré starnutie zo sebou prináša je potrebné riešiť. Hlavne ide o to, aby sa predĺžením ľudského veku, predĺžilo aj obdobie života človeka, v ktorom je schopný viesť plnohodnotný a nezávislý život s dobrým zdravotným stavom. Nevyvrátiteľným vedeckým faktom je, že ľudský život sa začína vo chvíli počatia a končí smrťou. Smrť je nevyhnutný záver života. Človek sa smrti bojí, no viac ako smrti samotnej sa bojí spôsobu zomierania. Každý človek má právo na dôstojnú smrť a zvlášť človek trpiaci s nevyliečiteľným ochorením. My sa musíme snažiť umieranie nemocnému uľahčiť – slúžiť mu a pomáhať. Nemocný potrebuje lásku a úctu. V mnohých prípadoch pomoc zomierajúcemu rodina nezvláda a nemocný potrebuje odbornú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť paliatívna a hospicová starostlivosť, ktorá je komplexnou starostlivosťou. Dôležité je aby ju sprevádzala aj duchovná pomoc a podpora zomierajúceho, nielen tlmenie bolesti analgetikami, a rovnako citlivá komunikácia s rodinou a blízkymi. Základným mottom paliatívnej a hospicovej starostlivosti je kvalita života nevyliečiteľne chorého pacienta a jeho rodiny. Publikácia Sociálna práca v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, nás privedie k rozsiahlemu premysleniu o paliatívnej a hospicovej starostlivosti v rámci sociálnej práce, ktoré sú umocnené nevídaným rozvojom poznania v medicinsko sociálnych vedách. Predstavený prístup k skúmanej problematike nechce byť jednoduchým kľúčom na riešenie akejkoľvek pozície, nakoľko každá situácia v živote je originálna. So smrťou a umieraním je úzko spojená aj centrálna téma tejto knihy, teda paliatívna a hospicová starostlivosť lepšia alternatíva ako eutanázia. Eutanázia je v strede kontroverzných záujmov filozofov, sociológov, teológov, lekárov a zdravotníkov, zaoberajú sa ňou nielen laici, ale aj bulvárne médiá. Dotýka sa celej spoločnosti. Máme do činenia s kolektívnou spoločenskou dilemou, ktorá sa týka rozhodnutí v otázkach smrti, zdravia a telesnom a duševnom postihnutí. Táto dilema zahŕňa každú oblasť nášho života. Eutanázia je stále otvoreným problémom. Každý pokus o diskusiu v tejto závažnej a v minulosti tabuizovanej téme vyvoláva protichodnú mienku a odlišné postoje. Dôstojná smrť kontra účelnosť a prípustnosť eutanázie vyvoláva v našich myšlienkach prelínajúce sa pojmy. Dobrá smrť, právo, milosrdenstvo, pomoc, vražda, únik, nedôstojnosť, povinnosť, ľudskosť... Eutanázia stojí v zajatí mnohých otázok a rôznych odpovedí na ne. „Na svete jestvuje jediná spravodlivosť, a to, že každý raz musí zomrieť“, hovorievajú ľudia pri rôznych príležitostiach. Existujú však veľké rozdiely v zomieraní. Tak, ako každé ľudské bytie je jedinečné, i jeho ukončenie má milióny podôb. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami sa dožadujú dobrovoľného odchodu, môže byt eutanázia riešením. Ibaže ide o príliš citlivý problém, zložité rozhodovanie sa, a vyrovnanie sa so svedomím, o prelomenie stáročných dogiem morálky spojenej s náboženskou vierou. Búrlivý rozvoj vedy a techniky spojený s výraznou sekularizáciou má na spoločnosť i jednotlivca nie vždy pozitívny reálny dopad. Platí to zvlášť v medicíne. Možnosti modernej paliatívnej a hospicovej starostlivosti dokázali posunúť hranice smrti za medze predtým predpokladaných možností. Tento rozvoj prináša stále nové možnosti v liečebných postupoch aj v predlžovaní života, čo stále viac stavia problém eutanázie do nového aktuálneho svetla. Dnešné výdobytky paliatívnej a hospicovej starostlivosti priniesli pomoc trpiacim, nevyliečiteľne chorým rôzne lieky, zariadenia, no hlavne metódy, ktoré slúžia odborníkom z radov lekárov a lekárskeho personálu na potlačenie bolesti a ochrany ľudského života pred skustokom eutanázie. Ľudský život by každý z nás mal chrániť, a to zvlášť v najzložitejšej a najzraniteľnejšej realite ľudského obdobia - v prípade choroby. Prispieť k ochrane života môžeme aj my, a to správnym ľudským, morálnym a pre odborníkov aj profesionálnym prístupom a kladnou citovou podporou. Človek si zaslúži pozornosť i v tomto konečnom období života. Bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti či farby pleti, má právo zomrieť pokojnou a dôstojnou smrťou. Je len na nás, aby sme mu to umožnili. Doc. PaedDr. Marek Storoška, PhD., Dr.h.c.

Zdroj anotace: OKCZ - ANOTACE Z WEBU